Priateľ

Smutné však, že iba bol.
Zrazu už niečo ti na mne vadí.
Šepot úsmevu rýchlo zatíchol.
Pomocnú ruku nôž už zdobí.
Po krku chladnú oceľ by si rád potiahol.
Do srdca kamenia by si sypal.
Nohy by si podkopol...

Lež roky súžitia už preteba sú nič.
Uskokom svoj pohľad meníš.
Netušíš sám, čo vlastne činíš.
Na naše priateľstvo berieš pridlhý bič.

Na dobré časy neberieš už ohľad.
Hnev zachvátil ťa, a s ním v srdci chlad.
Staviam sa ti čelom.
V očiach slzy rokov minulých...
"Bi!", kričím ti.
Nešetri silou čo rozum ti káže.

Dopadajú rany a trieštia roky dávne.
Každým úderom odnášajú si kúsky šťastia.
Možno však len udalosť to je,
nad ktorou každý rukou mávne.
No pre mňa pocit bolestivý.
Pocit všetko spaľujúci.

Spaľujúci vôkol všetko.
Všetko okrem otázky,
ktorá z úst mi ide sťažka...


"Bol si skutočný priateľ?"